Rozhovor s Martinem Črepem

Rozhovor Martin Črep

03. 10. 2012 | Autor: Tomáš Muška 

Image

Ahoj Martin, vďaka, že si prijal ponuku na rozhovor. Začneme klasicky - môžeš sa nám predstaviť a povedať niečo o sebe? Odkiaľ pochádzaš, kde momentálne žiješ a tvoríš, čo si študoval?

Pochádzam z pôrodnice, žijem v Bratislave a tvorím stále, keď ma niečo inšpiruje. Či už je to človek alebo myšlienka, čo ide okolo. Ale najviac sa venujem príprave reklamných kampaní a projektu „Human Family“.

Ako si sa dostal k fotografii? Pamätáš si ešte ako si prvýkrát chytil do ruky fotoaparát?

Začínal som v tmavej komore ako dieťa spolu s otcom, fascinovaný procesom, ako sa menil vo vývojke biely papier na obraz. Tento proces som dokázal celé hodiny pozorovať v malej kúpelni, z ktorej sa po pár minútach vždy stala sauna.

Kedže otec bol fotografický nadšenec, fotoaparáty boli súčasťou rodiny. Z toho usudzujem, že som ho chytil ešte v postielke alebo v pôrodnici. Avšak svoje prvé samostatné fotenie som mal až v siedmej triede na hasičskom ihrisku, kde som fotil našu partiu. Od toho momentu sa stal fotoaparát mojím spoločníkom a začali sme spolu objavovať svet.

Aký bol tvoj fotografický vývoj? Vedel si od začiatku aký žáner chceš fotiť, alebo si sa ako dosť fotografov vo svojich začiatkoch “hľadal” ?

Ako mladí angažovaní ľudia sme tvorili partiu divadelníkov, ktorí sa spolu stretávali a trávili veľa času rôznymi stretnutiami a diskusiami. Rozoberali sme klasikov literatúry, robili revolúciu, happeningy a ja som čoraz viac inklinoval k fotografii. Začínal som divadelnou fotografiou, čo bolo dané prostredím, kde som sa pohyboval. Postupne som prechádzal k inscenovaným veciam v spolupráci s Petrom Pavlacom, portrétom a k reklame. Každá z prežitých etáp je pre mňa dôležitá, pretože je to cesta, ktorou napredujem a občas cesty dostanú význam až po dlhých rokoch.  Tak to bolo aj vtedy keď si ma SND vybralo, aby som vytvoril sériu portrétov 120 osobností národného divadla. Bolo to pri príležitosti otvorenia novej budovy a mohol som sa opäť sa ponoriť do magických hĺbok divadla, cítiť jeho energiu a vytvoriť výstavu pod názvom „Divadlo ožíva“, ktorá bola súčasťou divadla.

A čo fotografické vzdelanie? Si samouk alebo si absolvoval nejakú fotografickú školu? Myslíš, že v dnešnej dobe ešte majú fotografické školy ako napríklad pražské FAMU čo ponúknuť?

Môj fotografický guru z Toronta mi raz vymenoval pár svetových fotografov a opýtal sa ma, či je dôležitejšia škola alebo skôr snaha učiť sa. Osobne si myslím, že každému vyhovuje iná cesta. Dnes je už veľa spôsobov, ako sa dostať k informáciám, ale primárne je mať chuť objavovať genius loci, stretávať sa a komunikovať. A to podľa mňa školy poskytujú. Ostáva na ľuďoch, akú školu si sami vytvoria.

Fotíš reklamu a komerciu - je to pre Teba výhradne práca?

Fotím predovšetkým reklamu, portréty osobností a môj život, ktorý ma baví a napĺňa. Pri tejto práci spoznávam veľké množstvo ľudí z rôznych profesií, ktorí mi prinášajú veľa nových obzorov a vedomostí. Keď sa práca robí len pre peniaze, tak to nie je v poriadku. Ak tam chýba motivácia, láska, smiech, naplnenie tak sme ako stroje, čo nič nové nepriesú.

Podľa tvojho portfolia máš ako fotograf dve „polohy“ – jednou je už spomínaná komercia, tou druhou je projekt Human Family. Dá sa povedať, že to berieš ako vítaný oddych od komerčných zákaziek? Čo ťa k nemu viedlo?

Beriem to ako dar, že môžem cestovať a spoznávať ľudí v krajinách, o ktorých sa píšu samé katastrofy. Prekvapením býva radosť a láska, ktorú sa snažím ukázať mojim projektom o Ľudskej rodine tu v Európe. Mojim cieľom je ukázať život obyčajných ľudí v krajinách, kde bola vojna donedávna realitou. Dnes sa  učia žiť na krehkých základoch mieru. Nie sú pod drobnohľadom médií, ale žijú si svoj život a vážia si každý deň, ktorý prežijú.

Všetci hovoríme o kríze hodnôt, ale vlastne ani nevieme v čom tá kríza spočíva, len sa snažíme poukazovať na iných, a najlepšie z ďaľšieho nového auta. Lenže pokiaľ sa nezmeníme my sami, tak tá kríza bude narastať. Naša spoločnosť je hnaná do egoizmu a do pocitu byť No. 1.  Pokiaľ si toto neuvedomíme a budeme  naďalej v tom pokračovať, tak nenastane obrat k tradičným hodnotám, ktoré tu máme tisíce rokov, a nedopadne to s nami dobre.

Ideš do fotenia vždy s jasnou predstavou ako bude výsledná fotka vyzerať, alebo sa občas spoliehaš na “post-procesovú náhodu” ?

Post proces je dôležitá súčasť reklamných fotografií. I keď už pomaly prichádza aj „reálna“ doba a nie všetko je „prefotošopované“. Ľudia sa nasýtili a chcú niečo nové, už im nestačí len obal s ktorým sa chcú statožniť. A potrebujú aj kvalitu. Pri reklame je predstava dôležitá, pretože celý proces je neuveriteľne drahý a zložitý a má svoje presné postupy.

Môžeš nám povedať ako vyzerá Tvoja fotovýbava? Je podľa Teba dôležité mať tú najdrahšiuvýbavu, alebo je to nepodstatné?

V zásade používam pri fotení jeden fotoaprát a max 3 objektívy. Mám rád veci, na ktoré je spoľahnutie a sú mojou súčasťou. Na novinky si vždy treba zvykať a ja sa snažím sústrediť hlavne na myšlienku pri fotení, hľadať svetlo, kompozíciu, vymýšľať a zas hľadať. Nie som zberateľ noviniek, i keď sa im nevyhýbam. Keď viem, že niečomu končí životnosť, tak si to nahradím niečím aktuálnym a hrám sa s tým tak dlho, až sa to stane mojou súčasťou.

V Tvojom portfoliu sa nájdu aj exteriérové aj ateliérové fotografie. Pracuješ radšej s prirodzenýmalebo umelým osvetlením?

Vyhvovuje mi kombinácia denného svetla so zábleskom. Napriek tomu  hru svetla mám rád, rovnako ako sú inšpirujúci flámski maliari v tomto smere. Myslím, že v mojom prípade to záleží aj od situácie.

Ako sa vysporiadavaš s (ne)profesionalitou svojich modeliek/modelov? Mal si niekedy problémy s ich maniermi?

V podstate maniere majú tie, ktoré si myslia, že niečo dosiahli a nerešpektujú iných ľudí. Našťastie, čím viac „modely“ precestovali svet a pracovali v zahraničí, tým viac si vedia prácu vážiť. Ako team sa snažíme vždy vytvoriť príjemnú atmosféru a skôr máme opačný problém. Nie sú to maniere.

Je niečo, čo Ťa pri fotení dokáže rozrušiť, nahnevať?

Keď prídem o záber kvôli vlastej chybe.

Sleduješ tvorbu iných fotografov? Inšpiruješ sa, resp. máš pod drobnohľadom svoju konkurenciu?

Ja sa teším, keď si môžem pozrieť zaujímavé podnety v tvorbe iných fotografov.

Ako vnímaš trend dnešnej doby? Lacné zrkadlovky, veľké množstvo mladých fotografov,facebookové “meno priezvisko PHOTOGRAPHY”...  je to podľa Teba pre fotografiu prínosom, alebo práve naopak?

Nemôžme nikomu zakázať, aby sa označoval za fotografa, pretože na to nemáme právo. Na druhej strane, keď sa označím za speváka, ešte neznamená, že ma okolie bude akceptovať ako speváka. Ja mám pocit, že je to ako s ambíciami. Keď má niekto vysoké ambície, tak sa snaží pracovať s najlepšími ľuďmi v obore, a keď má niekto priemerné, tak si hľadá priemerných partnerov na spoluprácu.

Na záver otázka ako z pracovného pohovoru... kde sa vidíš o 5 rokov?

Verím, že zdravý.  V jednej ruke kompletnú reklamnú zákazku pripravenú na odovzdanie a v druhej budem mať letenku, ktorú som si práve kúpil.

Martin, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov.

Pre viac z Martinovej tvorby sa pozrite na jeho web - http://www.ludskarodina.sk/