Zemřel Milan Čorba, přední česko-slovenský kostýmní výtvarník

S hlubokým zármutkem jsme přijali od našich kolegů ze Slovenského národného divadla zprávu o úmrtí Prof. Milana Čorby , předního česko-slovenského kostýmního výtvarníka a vysokoškolského pedagoga.

Milan_Corba.jpg

Milan Čorba zemřel náhle 11. května 2013. Jeho kostýmní tvorba je vedle mnohých divadel a filmu též spjatá s Mahenovou činohrou.  Jen v posledním desetiletí vytvořil kostýmy pro osobité inscenace, jako byly: Pan Puntilla a jeho služebník Matti (2000), Obrázkáři (2001), Osiřelý západ (2003), Taková ženská na krku (2005) či Veselé paničky windsorské (2001), které hrajeme dodnes. Hluboká znalost řemesla, osobitý přístup k inscenované látce a velká snaha po umělecké autenticitě jsou typickým rysem práce Milana Čorby.  Měli ho rádi nejenom herci, které oblékal, nebo režiséři, kteří se doslova bili, aby s ním mohli spolupracovat, ale také pracovníci umělecko- dekoračních dílen, pro jeho profesionalitu, uměleckou vizi a lidský přístup.

16.jpg27.jpg

                                                                                                              Obrázkáři, foto J. Hallová

IMG_0117.JPGIMG_0247.JPG

                                                                                        Taková ženská na krku, foto J. Hallová

Profesor Milan Čorba si za roky tvorby a praxe ako skvelý kostýmový výtvarník vybudoval vzácne renomé, úctu a neformálny rešpekt. Bol vyhľadávanou a obľúbenou divadelníckou osobnosťou nepochybne aj vďaka tomu, že v jeho prípade sa prirodzene prepájali a dopĺňali tvorivosť, vzdelanosť a originálny ľudský prístup k umeniu, ako aj k spolupracovníkom – od režiséra, hercov až po pracovníkov dielní.

Milan Čorba sa narodil v Bratislave (26. 7. 1940) do láskavého rodinného zázemia, ktoré však poznačila krutosť praktík päťdesiatych rokov. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa venoval predovšetkým práci v televízii, kde svoje mimoriadne fundované videnie a chápanie kostýmovej tvorby uplatnil už v prvých inscenáciách hier svetových dramatikov ako S. Mrożek či W. Saroyan. Neskôr pre televíziu a film vytvoril stovky kostýmových výprav a spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými, českými a inými zahraničnými režisérmi.

Výrazná bola aj jeho pedagogická činnosť na Vysokej škole múzických umení, kde zastával aj funkcie dekana divadelnej fakulty (1990 – 1996) a rektora VŠMU (1996 – 2002).

Majster Čorba spolupracoval so Slovenským národným divadlom od polovice šesťdesiatych rokov (v rokoch 1984 – 1996 ako interný zamestnanec) až do svojej poslednej divadelnej premiéry, ktorou bola inscenácia Bratia Jurgovci v marci 2013. S autenticitou podloženou výskumom i názorom a povýšenou na invenčnú divadelnú štylizáciu obliekal hercov do ich postáv nielen doslovne, ale aj dramaturgicky či metaforicky, a pritom rešpektoval a zvýraznil aj ich osobnostné či fyzické danosti. S režisérom Petrom Mikulíkom vytvoril kultové inscenácie, akými sa stali Karvašov Absolútny zákaz, Simonovi Zlatí chlapci, Presesov a Becherov tragikomický Bockerer, Feldekova Skúška, Stoppardova komédia To je to pravé, Frielove Tance na sklonku leta. V poslednom období, nadviažuc na predchádzajúce úspechy (Višňový sad, Tančiareň), tvoril intenzívne aj mimo SND v tandeme s Martinom Hubom (Amadeus, Richard III., Aj kone sa strieľajú). Pre Činohru SND vo svojej bohatej kariére Milan Čorba vytvoril kostýmy do takmer stovky inscenácií, čo možno predstavuje tisíce konkrétnych odevov, magických odtlačkov fiktívnych obrazov ľudí a doby, ktoré sa na javisku opäť zhmotnili, aby sa stali matériou a znakom zároveň. Ak si diváci spomenú na tituly, ktoré sa už zapísali do zlatej histórie Činohry SND, ako sú Mariša (réžia Vladimír Strnisko), Výnosné miesto (réžia Ľubomír Vajdička), Páni Glembayovci (réžia Miloš Pietor), Mein Kampf (réžia Roman Polák), Stoličky a Veľké šťastie (réžia Ľubomír Vajdička)... odteraz už budú spomínať aj na Milana Čorbu, ktorého umelecká dráha sa pre budúcnosť navždy uzavrela.

Otvorené zostávajú rany, spomienky, ale aj radosť, že bol tu a medzi nami. Bol tu so svojím umením, noblesou, humorom a vyspelým, aj keď často smutným poznaním našej doby v toku dejinných súvislostí. Pomáhal zviditeľňovať krásu v jej významoch, ctil si slobodu, bol skvelým pozorovateľom aj rozprávačom – „filozofom duše“, ako sa vyjadril jeden z jeho žiakov, ktorý je už sám profesorom.

Náš priateľ, spolutvorca a životný partner našej vzácnej kolegyne Emílie Vášáryovej, Milan Čorba odišiel priskoro, ale zostane dlho...

Česť jeho pamiatke!